Jediný liek na generačne rozdiely je vzájomná empatia.
HR -ľudské zdrojeosobnostný rozvojpersonálny manažement
Horúcou témou dnešných dní je zamestnanosť mladých ľudí a naopak generácie ľudí vo veku 45+.
Mladí ľudia sú iní ako bola generácia ich rodičov. Na druhej strane sú „výsledkom“ výchovy a doby, ktorá tu bola v 90 rokoch.
Sú si viac vedomí sami seba, svojej hodnoty, svojho života a nechcú ho stráviť od rána do noci v práci ako to robili ich rodičia.
Sama som z tejto generácie, ktorá mala svoj rozlet tesne po nežnej revolúcií. Na trh vtedy vstupovali všetky veľké korporáty a hľadali mladých ľudí ako nepopísané papiere, ktoré si zaškolia presne podľa svojich potrieb. Dali nám na tú dobu super platy, ale vzali nám veľkú časť osobného života.
Ľudia nad 50 rokov boli pre trh práce nepotrební, v tej dobe sa to riešilo predčasnými dôchodkami, vďaka ktorým dnes veľká skupina dôchodcov živorí.
Ďalšia skupina ľudí začínala podnikať. Od rána do noci vo firme. Strach (výpalníctvo)…
V tejto dobe vyrástala dnešná mladá generácia, generácia Millenials. Ako rodičia sme často nahradzovali svoj nedostatok času hmotnými vecami. Táto generácia na rozdiel od svojich rodičov mala všetko. Rodičia chceli dať deťom všetko, čo oni za socíku nemali. Začalo sa rozvážanie po krúžkoch, tlak na to, aby naše deti vyštudovali vysokú školu.
A dnes sa často stretávam práve s ľuďmi v zrelom veku, že až teraz si začínajú uvedomovať svoj vlastný zmysel života.
Ale vývoj ľudstva ide rýchlym tempom. Mladí ľudia sú dnes na úplne inej štartovacej čiare. Svoj zmysel života hľadajú už teraz a chcú ho naplniť aj v pracovnom živote a pritom mať čas naplniť aj svoje sny. Mať čas pre seba, pre svoje koníčky, na priateľov.
Peniaze nie sú pre nich všetko. Chcú žiť iný život ako ich rodičia. Vďaka digitálnej zručnosti, ktorú už majú pomaly vrodenú, dokážu mnoho veci urobiť výrazne rýchlejšie ako ich rodičia, ktorí ale majú do dôchodku ďaleko.
Pohľad na pracovný trh hovorí o nedostatku pracovnej sily.
Častým dôvodom frustrácie na pracoviskách je práve boj generácií. Mladých bude o päť rokov, vďaka poklesu populácie o cca 20 % menej, takže generácia 50 ročných bude pre trh práce stále potrebná.
A na to, aby dokázal pracovný trh fungovať sú teda potrebné všetky generácie. Ako to skĺbiť?
Jediný liek je vzájomná EMPATIA oboch generácií a ochota spolupracovať a učiť sa navzájom. Vymieňať dlhoročné skúsenosti za digitálne zručnosti. Firmy, ktoré to pochopia a stavia na medzigeneračne teambuidingy a školenia budú mať viac spokojných a lojálnych zamestnancov.
A čo tá empatie vlastne znamená? Krásne vysvetlenie nám podáva wikipédia:
„Vcítenie je zložitý emocionálny proces/schopnosť premietnuť svoje vlastné „ja“ do psychického obrazu inej osoby tak, že nastane súznenie a následné porozumenie postupujúce od emotívnej k racionálnej rovine. Vciťovanie sa je podmienkou možnosti chápania druhého.“
Na záver len jedna veta. Ak pochopíme druhého, pochopíme aj sami seba.
